You are currently viewing Nabúrať požičané auto v Mexiku – checked from Bucket list

Nabúrať požičané auto v Mexiku – checked from Bucket list

Doba čítania: 4 min

V podstate všetky výlety, čo sme absolvovali s požičaným autom išli ako po masle, až na Mexiko.  Zaujímavé je, že aj tak so všetkými problémami, čo sme mali s autom nám to vôbec výlet neznehodnotilo a máme veľmi zaujímavé spomienky. Celkovo sme mali pichnutú pneumatiku dvakrát a raz do nás napálil skúter. Po preberaní auta išlo všetko tak, ako malo ísť. Večer sme odparkovali auto v Chiquile a šli sme loďou na Holbox. Ráno plní entuziazmu prídeme k autu a jedna pneumatika bola vyfučaná, tak dan v 40tich stupňoch menil pneumatiku. Na to, že to bol druhý deň sa nám výlet začal dobre. Náhradná pneumatika vyzerala štandardne a nie ako náhradná, tak sme sa rozhodli, že zvyšok výletu prejazdíme na nej, keďže sme nemali ani páru, kde ti takú pneumatiku opravia. Vybrali sme sa smerom cez Las Coloradas, Chichen itza a na ďalší deň večer sme prišli do Celestúnu. Rybárske mestečko na opačnom konci Yucatánu ako je Cancún a celí radi, že strávime podvečer pri pláži dan šiel preparkovať auto z jednej strany ulice na druhú.  

Vymienanie pneumatiky v Chiquile

 Po asi 5 min dobehol do izby s hláškou: „Aby nebolo málo srandy napálil do mňa skúter!“ Tak sme vyšli von zavolali políciu a poisťováka a čakali. Polícia bola veľmi milá, aj keď o mexickej polícií počuje človek všeličo. Každopádne skúter išiel rýchlo, chcel Dana predbehnúť v križovatke, alebo proste len jednoducho nespomalil a keď Dan odpočoval doľava, tak nám nabúral akurát do otvoru do nádrže. Oficálna verzia ale bola taká, že podľa zákonu Yucatánu, ak sa Dan pripojoval bližšie ako 15m od križovatky na vine bol on. Zvláštne zákony platia vo svete 😀

Policajti zhodnotili situáciu, trocha sme pokecali a čakali asi hodinu a pól na poisťováka, ktorý išiel až z Meridy. Celkom sme obyvateľom Celestúnu spríjemnili večerný program, aspoň sa tam niečo dialo.  Problém bol, že najprv nám policajti dávali za pravdu, ale potom chlapec prišiel s nápadom 15tich metrov a tak oficiálne vinný nebol. Asi keby mu dali uhradiť náhradu škody musel by predať aj sieťku natiahnutú v domčeku. V šoku som bola, keď do plastovej fľaše zachytával ešte banzín z nádrže svojho skútra, čo naozaj človeka donúti zamyslieť sa nad tým, že má byť štastný odkiaľ pochádza. Už keď sme konečne po 3 hodinách sa dohandrkovali a povypisovali všetky papiere museli sme poriešiť auto. Ďalší deň sme mali na pláne 5 hod cestu smerom na juh k jazeru Bacalar. Auto bolo pojazdné, ale nedal sa natankovať benzín, tak pán poisťovák povedal, že či teda chceme doviesť auto ráno k hotelu, my sme samozrejme súhlasili a s pokojom na duši sme si šli vychutnať tequilu na pláž.

Ráno o 7:30 sme sa zobudili a pre istotu zavolali do Alama, odkiaľ sme požičiavali auto. Samozrejme, že im nikto neoznámil, že potrebujeme auto a že z Cancúnu tam bude za 5 hodín. Tak to som milému mexičanovi oznámila, že o 5 hodín sa už plánujem kúpať v lagúne Bacalar a tak nám navrhol, že môžeme ísť vymeniť auto v Meride (hodina cesty z Celestúnu), čo nebola úplne najhoršia možnosť. Tak sme sa rýchlo pobalili a zamierili do Alama. Tam sme s malou dušičkou prišli, teta zobrala papiere a behom 3 min bola pred vchodom s novým autom, asi sa im to stáva často. Celá výmena trvala zhruba 20 min a my sme mohli pokračovať v našom pláne. Podvečer sme dorazili k lagúne a ráno sme chceli absolvovať výlet loďou po Bacalari. Čo čert nechcel ráno sa zobudíme a zas sme mali pichnutú pneumatiku. Našťastie, že sme nabúrali deň predtým auto a vymenili sme ho, lebo inak by sme už druhú rezervu nemali. S touto sa ale dalo ísť iba do 80 km za hodinu, tak sme museli nechať pneumatiku opraviť. V tomto štádiu som si začala už aj zvykať na tieto srandičky počas cesty.

Vybrali sme sa teda k vulcanizadore, ktorú nám odporučili. Bol to malý prístrešok, ktorý by sme si ani nevšimli, keby sme nevedeli že tam je. Pod prístreškom si mexičan užíval siestu na vybratej sedačke z auta a moc sa mu z nej nechcelo postaviť keď nás uvidel. Nakoniec sa ale odhodlal a vysvetlili sme mu náš problém. Veľmi ochotne nám opravil pneumatiku za 60 pesos (3 eura). Po chvíli sa už hrnuli ďalší turisti z Belgicka, ktorí mali rovnaké šťastie na klinčeky ako my.  Zatiaľ, čo nám opravovali pneumatiku vymenili sme si zážitky a oni mali tiež o čom rozprávať. Ževraj zle zaparkovali v Tulume a policajta museli uplatiť 100 dolármi, aby im neodtiahli auto. Za asi 15 min bola pneumatika opravená a aj vymenená. Veľmi milí sú tí mexičania, že nám tu pneumatiku aj nasadil. Našťastie toto bola posledná zaujímavá historka s pokazeným autom, čo sme na výlete mali.

Pri odovzdávaní a aj výmene auta sme sa samozrejme pýtali na maximálny tzv. Damage access, čo znamená koľko nám môžu strhnúť z karty. Na zmluve bolo okolo 8000 MXN čo je 400 eur. Po odlete sme mali zablokovaný depozit 140 eur a strhli okolo 350 eur. Asi dva dni po prílete nám strhli ďalších 580 eur, tak sme zavolali do Alama a že prvé dve platby budú odblokované a 580 je tá ktorú musíme uhradiť. Nerozumeli sme úplne prečo damage access bol 400 a stiahli nám 580, ale ževraj tento limit je len pri krádeži, alebo totálnom zničení. V podstate nám to bolo jedno, keďže sme mali aj tak poistenie a museli sme si vyžiadať naspäť platbu. Nahrali sme sťažnosť a po mesiaci nám bola vyplatená celá suma. Nakoniec sme celkom dobre dopadli a máme o skúsenosť naviac